Hliva ustricovitá sadba 1. generácie JANOS 1 l

Najvyššia úroda vďaka 1.generácii inokula. Huba je naočkovaná na obilnom zrne, pripravená na zamiešanie do slamy alebo nanesenie na drevo listnatých stromov. Hliva ustricovitá je drevokazná huba, ktorej popularita stále rastie. Platia pre ňu všetky dietetické a liečivé vlastnosti popísané všeobecne u drevokazných húb.

Hlivu ustricovitú pri umelom pestovaní v teplom letnom období plnohodnotne nahradíme hlivou pľúcnou (Pleurotus pulmonarius) alebo hlivou miskovitou (Pleurotus cornucopiae). Hlivu je možné pestovať extenzívne, aj intenzívne. Intenzívnym spôsobom ju pestujeme na slame vo vreciach, extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku. Pestovanie hlivy je pomerne jednoduché a zvládne ho takmer každý. Taktiež potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Preto sa hliva teší veľkému záujmu amatérskych pestovateľov. Výnosy hlivy dosahujú 10 – 30% hmotnosti substrátu.

INTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY:

Potreby na pestovanie:
Rezaná pšeničná, žitná alebo repková slama (slama jačmenná a ovsená je menej vhodná, zle prijíma vodu), PE (polyetylénové) vrecia, sadba hlivy ustricovitej, horúca voda od 70°C až po 80°C.

Priestory pre pestovanie:
Miestnosť s teplotou od 8°C do 18°C pre hlivu ustricovitú, pre hlivu pľúcnu teplota až 22°C a pre hlivu miskovitú až 27°C, s rozptýleným svetlom a možnosťou udržovať vyššiu vlhkosť vzduchu a vetrať (napr. pivnice s oknom, garáže, haly, bývalé stajne).

Príprava substrátu:
Používame slamu kvalitnú, suchú, bez prítomnosti plesní. Narezanú slamu (drobnejšie nadrvená je lepšia) nasypeme do silného PE vreca, stlačíme ju a zalejeme horúcou vodou tak, aby bola všetka slama ponorená a vrece uzatvoríme špagátom. Vodu vo vreci necháme 12 hodín a potom urežeme spodné rohy a necháme vodu vytiecť. Kvalite substrátu prospeje, ak vrece po vypustení vody na 1 deň uložíme v blízkosti zdroja tepla, aby sa teplota slamy udržovala po dobu 24 hodín a na 45°C.

Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky. Preparenú slamu vysypeme na čistú fóliu a necháme vychladnúť na teplotu asi 25°C

Očkovanie sadbou:
Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) – t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm. Sadbu nekupujeme zbytočne na dlho dopredu, skladovanie nemá presiahnuť 3 mesiace.

Rast podhubia:
Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20°C. Pokiaľ máme v miestnosti teplotu nižšiu ako 15°C a máme naočkované viac vriec, tak ich uložíme k sebe a pri nižších teplotách ich môžeme aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30°C, Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Pri nižších teplotách prerastá dlhšie.

Či je substrát prerastený poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca. Ak sa vo vreci objaví iná pleseň, znamená to, že sme slamu zle ošetrili, prípadne nebola dodržaná dostatočná hygiena pri očkovaní.

Tvorba zárodku (fruktifikácia):
Väčšine kmeňov hlivy prospeje k tvorbe zárodkov plodníc schladenie substrátu (hliva pľúcna a miskovitá toto schladenie nevyžaduje). Preto je vhodné prerastený substrát premiestniť na dva až tri dni do chladnejších miestností s teplotou 6°C až 12°C, prípadne nechať vrecia tri chladnejšie noci vonku. Po schladení sa začnú na povrchu substrátu objavovať zárodky plodníc, ktoré sa postupne zväčšujú.

Rast plodníc:
Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti. Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 – 2 cm a množstve 10 – 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi o priemere 5 – 10 mm a počte 10 – 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky“. Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 – 4 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 2 – 3 mesiace. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Pokiaľ majú plodnice dlhé nožičky a malé klobúky znamená to nedostatok čerstvého vzduchu, prípadne svetla.

Zber plodníc:
Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca. Pozberané trsy rozdelíme na jednotlivé plodnice a očistíme.

Upozornenie!
Výtrusy hlivy (spóry) môžu vo väčšom množstve v uzavretých menších priestoroch u niektorých ľudí vyvolať pri vdychovaní niektoré alergické prejavy, preto nenecháme nikdy plodnice prerásť a miestnosť vetráme. Väčšie množstvo spór vytvára hliva pľúcna.

EXTENZÍVNE PESTOVANIE HLIVY:

Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode. Vonkajšie podmienky taktiež spôsobujú zníženú kvalitu plodníc.

Potreby k pestovaniu:
Čerstvo zrezané, zdravé kmene živých listnatých stromov(najlepšie orech, topoľ alebo buk) o priemere 15 – 20 cm, prípadne  pne týchto stromov. Sadba hlivy ustricovitej, polyetylénové vrece a parafín alebo štepársky vosk, štepárska páska.

Miesto pestovania:
Vlhkejšie tienisté miesto v záhradke (nie je vhodné priame slnečné svetlo).

Príprava kmeňov:
Kmene narežeme na dĺžku 20 – 50 cm, kratšie kmene skorej prerastú podhubím, je však nutné ich osadiť do vlhkejších miest. Ak budeme očkovať zárezy alebo otvory odporúčame dĺžku kmeňa okolo 50 cm a rýchlosť prerastania môžeme ovplyvniť vzdialenosťou otvorov alebo zárezov. Kmene používame s kôrou.

Očkovanie sadbou:
Sadbou sa očkuje na rezných plochách  pňov, prípadne do zárezov (kmeň narežeme motorovou pílou do 1/3 a striedavo z jednej aj druhej strany kmeňa) alebo otvorov o priemere 12 – 15 mm vyvŕtaných po obvode kmeňa. Do vyschnutého, starého alebo chorého dreva neočkujeme! Neočkujeme tiež do celkom čerstvo zrezaných stromov, s ktorých tečie miazga, pretože tá zabraňuje rastu plesní.  Pred očkovaním rezné plochy polejeme horúcou vodou, tým dezinfikujeme očkované plochy. Po naočkovaní otvory zalejeme parafínom alebo štepárskym voskom, zárezy prekryjeme štepárskou páskou tak, aby sadba nevysychala. Naočkované kmene potom ukladáme do PE vriec, ktoré hore zaviažeme cez valček vaty špagátom.

Pokiaľ očkujeme na rezných plochách dáme na dno vreca čistú doštičku, na ňu nasypeme sadbu a na sadbu reznou plochou postavíme kmeň. Pokiaľ sú kmene dlhšie, dáme na hornú reznú plochu zase sadbu a prekryjeme opäť doštičkou, ktorú pritlčieme ku kmeňu klinčekom. Pokiaľ sú kmene kratšie, môžeme ich dať do vreca viac na seba a medzi rezné plochy nasypeme sadbu.

Kmene očkujeme od otvorov vyvŕtaných po obvode tak, že do nich natlačíme sadbu a otvor zatrieme štepárskym voskom alebo zalejeme parafínom. Môžeme použiť tiež gumovú zátku. Na hornú reznú plochu nasypeme sadbu, prekryjeme doštičkou a pritlčieme klincom. Kmeň potom prekryjeme fóliou proti vysychaniu. Naočkované drevo nesmie zostať na priamom slnku.

Prerastanie kmeňov podhubím:
Naočkované kmene uložíme vo vreciach na miesto, kde sa teplota pohybuje okolo 20°C. Pokiaľ kultúru zakladáme v teplom období roku, môžeme vrecia uložiť na tienisté miesto vonku. Ak očkujeme viac kmeňov naraz, môžeme na tienistom mieste vonku urobiť z kmeňov hranicu, obaliť fóliou a nechať prerásť spolu. Iná možnosť je nechať prerásť kmene v hlbokej jame v zemi. Na dno položíme fóliu, na ktorú nasypeme sadbu a tu potom postavíme kmene rovnako ako do vriec. Jamu zakryjeme doskami alebo tyčami a fóliou. Takto zakladať kultúru hlivy môžeme v teplej polovici roka.

Doba prerastania je 2 – 4 mesiace podľa vzdialenosti očkovacích miest a tvrdosti dreva. Tvrdé drevo prerastá dlhšie.

Uloženie kmeňov k plodeniu:
Prerastené kmene vyberieme z vriec a umiestnime ich von do pôdy na plodenie. Kmene zakopeme do zeme tak, aby 2/3 boli v pôde a 1/3 nad povrchom. Vyberáme tienisté miesto s vlhkou pôdou. V mieste však nesmie byť vysoká hladina spodnej vody, pretože podhubie pod vodou v krátkom čase odumiera. Z prerastených kmeňov odstránime fóliu. V dobe sucha okolo kmeňov zalievame a pôdu udržujeme stále vlhkú.

Tvorba plodníc:
Takto pripravené kmene plodia na jar a na jeseň, niekedy i po výraznejšom ochladení v lete a pri miernom priebehu zimy. Prvý rok býva väčšinou úroda slabšia, najsilnejší je druhý a tretí rok, potom úrodnosť opäť klesá. Mäkké drevo plodí 3 roky, tvrdé drevo 5 – 6 rokov. Potom môžeme rozložene kmene skompostovať.

Skladovanie plodníc:
Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote + 4°C maximálne 5 dni. Plodnice ukladáme  lupeňmi smerom hore.

Využitie plodníc:
Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách v akých sa hríby všeobecne používajú. Klobúky môžeme smažiť ako prírodné alebo obaľované rezne, na drobno nakrájané pod mäso, na dusenie, do polievok, omáčok i fašírok.
Hliva ustricovitá je veľmi vhodná ku sterilizácii na kyslo so zeleninou a následne použiť do šalátov.